Wendulka

Dog-Dancingu sme sa začali venovať minulý rok v lete. Wendy ovláda len niektoré základné triky, ale učíme sa stále nové. K učeniu trikov používame aj clicker. Wendy sa rýchlejšie a systematicky učí. Keď sa Wendy naučí už všetky triky, určite sa do nejakej zapojíme aj my.

 

Heel - work to music, free - style alebo tiež tanec so psom. I keď sa to tak nezdá, táto činnosť patrí naozaj medzi športy. Nejedná sa totiž o tanec ako taký, ale psovod so svojim psom vykonáva podľa rytmu hudby rôzne cviky poslušnosti, ktoré sú ešte podľa štýlu tanca rozšírené o iné zaujímavé prvky a figúry.

 

Styl heel - work svojimi prvkami pripomína viac cviky poslušnosti a vyžaduje, aby psovod pôsobil iba ako sprievod psa, ale súčasne sa tiež musí pohybovať v rytme hudby. Pes sa nesmie od neho vzdialiť na viac než 120 cm. Musí byť stále u psovoda - teda pri nohe, pred ním, za ním alebo v diagonále. Povolené nie sú žiadne skoky a cviky, pri ktorých sa pes pohybuje medzi nohami psovoda. Vyžadované je presné prevedenie cvikov.

 

Free - style je už podľa názvu podstatne voľnejší. Sú povolené rôzne cviky a figúry, ktoré však nesmú ohroziť zdravie psa ani psovoda. Dovolená je i väčšia vzdialenosť medzi psom a jeho pánom. Ten môže do zostavy zapojiť i vlastné tanečné kreácie. Pri tomto štýle sa fantázii medze nekladú. Tanec so psom je vlastne taká ,,voľná disciplína" v súťažiach poslušnosti. Obdobná disciplína sa tiež vyskytuje vo westernovom jezdení.

 

Základy tohto športu boli položené v Kanade koncom 80.rokov cvičiteľmi psov zameranými na výcvik poslušnosti - tam nazývaný obdencie. Začiatkom 90. rokov sa rozšíril do Európy, USA a Anglicka (niekedy je za zakladateľa tohto športu označovaný Angličan John  Gilbert). Neskôr bola  založená svetová organizácia tanca so psom -  WCFO. Tá mala ako hlavnú úlohu stanoviť presné súťažné pravidlá a určiť rozhodcov pre tento šport. Najčastejšie sa môžeme stretnúť s týmto športom na takmer všetkých väčších výstavách v podobe atraktívnych ukážok.

 

Základné doporučené cviky pre zostavy:

 

Chôdza pri pravej alebo ľavej nohe - pes sa pohybuje pri pravej alebo ľavej nohe psovoda do rytmu hudby, nesmie predbiehať ani sa oneskoriť.

 

Chôdza bokom - pes ide bokom na ľavú či pravú stranu. Robí tzv. prekroky. Psovod môže byť vedľa psa alebo čelom k nemu.

 

Cúvanie - pes priamo cúva vedľa psovoda, pred ním, okolo neho alebo ľubovolne určeným smerom aspoň 2 metre.

 

Obiehanie - pes svojho pána obieha v ľubovolne veľkom kruhu z pravej alebo ľavej strany. Psovod môže stáť alebo sa pohybovať.

 

Otočka - pes sa otáča okolo svojej osi na pravú alebo ľavú stranu, vedľa psovoda alebo i ďalej od neho.

 

Plazenie - pes sa plazí vedľa alebo pred psovodom, pod ním, okolo neho alebo ľubovolne určeným smerom.

 

Preskoky cez ruky a nohy - pes preskakuje rôzne nastavené ruky i nohy, preskakuje spojenými rukami, cez chrbát psovoda a pod., môže preskakovať i pomôckou, ktorá je súčasťou vystúpenia.

 

Prepletanie medzi rukami alebo nohami psovoda (slalom) - pes pri každom kroku psovoda prebieha pod jeho prekročenou nohou.

 

Váľanie sudov - pes z východzej polohy z ľahu alebo zo stoja váľa sudy (kotúľa sa) pred psovodom, vedľa neho alebo i za chôdze. Obtiažny cvik, výhodu majú tí, ktorí už pred tým naučili svojho psa cvik - ,,mŕtvy" alebo tiež nazvaný ,,placka".

 

Poklona - je to obdobná poloha, ako keď pes vyzýva svojho pána alebo iného psa ku hre,  teda predné nohy  má položené  po  celej dĺžke na zemi a zadnými nohami stojí

 

Podávanie labky - tento cvik snáď vie každý pes a ľahko ho doučíme za podpory maškrty.

 

Panáčkovanie - chôdza len po zadných nohách. Pes tiež môže pri panáčkovaní sedieť. Pre malé psy je to cvik ľahký, veľkým plemenám môže robiť vážne problémy a nie pre každého je vhodný.

 

Vysoký krok - kráčajúci pes zdvíha predné labky čo najvyššie.

 

Skok do náručia - pes na daný povel psovoda vykoná tento cvik, nesmie mu pomáhať ani ho zdvíhať. Veľmi efektný cvik k ukončeniu zostavy.

 

Všetky cviky môžeme podľa vlastnej fantázie obmieňať alebo vymyslieť nové nápaditejšie. Vždy nesmieme zabudnúť na našu i na bezpečnosť psa. Niektoré manipulácie so psom sú zakázané a môžu byť dôvodom k diskvalifikácii na závodoch. Je to napríklad zdvíhanie psa do náručia alebo za labky. Ďaľšie obmedzenie a podmienky sú uvedené v súťažnom poriadku klubu tanca so psom.

 

 

Agility som sa začala aktívne venovať začiatkom roku 2007 s westhighlandským bielym teriérom Wendy o ktorej je táto stránka. Čo sa týka úspechov, žiadne som doposiaľ nemala, ale dúfam  že sa to čoskoro zmení.

 

Tento šport k nám prišiel z Anglicka, kde asi pred 25 rokmi vznikol podľa vzoru konských parkúrov. V zahraničí je silne podporovaný celým radom veľkých výrobcov hlavne psích krmív. U nás sa o tomto športe nedá povedať, že by bol ešte ,,v plienkach". Výcvikové kluby, agility tábory, dobre organizované veľké množstvo závodov a ich kvalitná reprezentácia závodných tímov - to všetko naznačuje, že je rozvoj tohto športu na správnej ceste, teda skôr v správnych rukách.

 

O agility sa hovorí, že je to vrtkosť na šiestich nohách. Nadšenie ktoré na závodoch predvádza psovod so svojim psom pri zdolávaní prekážok nás utvrdí v tom, že výcvik je prevádzaný formou radostnej hry. Pes musí byť maximálne ovládateľný a poslušný. Na závodoch totiž pes nesmie mať ani obojok, ani vodítko. Vzniknuté puto medzi psom a psovodom pri výcviku i hre je veľmi dôležité pre dokonalú súhru na psom parkúre. Podstatná je nielen rýchlosť, vrtkosť, ale i presnosť psa. Preto musí byť psovod od začiatku dôsledný a presný pri nácviku zdolávania prekážok. 

 

Agility je šport naozaj pre všetkých - dôležitý je iba zdravotný stav či už človeka alebo psa. Môžu ho robiť deti i dôchodcovia, čistokrvní psy i kríženci. Pokiaľ sa však rozhodneme pre vrcholový šport, tak predsa len existujú plemená, ktoré sú pre agility vhodnejšie a tiež na závodoch úspešnejšie. Takisto vrcholných súťaží (napr. majstrovstvá sveta) sa kríženci a psy bez preukazu pôvodu zatiaľ nemôžu zúčastňovať (neumožňuje to FCI). Prevažujúce sú však schopnosti a možnosti daného jedinca bez ohľadu na plemeno. Nesmieme sa však spoliehať len na psa, ale odpovedajúce kvality musí mať aj psovod. Začať môžeme i so starším psom, pokiaľ má aspoň základný výcvik v poslušnosti. U šteniat musíme pri nácviku skokových prekážok počkať až ukončia svoj telesný vývoj (záleží na veľkosti psa) alebo aspoň tieto prekážky maximálne znížiť.

 

Závody sa u nás konajú vo vonkajšom prostredí i v halách väčšinou pod patronátom FCI, takže sa pravidlá súťaží líšia od pravidiel v Anglicku alebo v USA. Všetky podmienky upresňuje Skúšobný poriadok agility SR schválený ASKA, ten sa snaží vyjsť v ústrety všetkým záujemcom o agility združených v jednotlivých oblastných skupinách.

 

Psy sú rozdelení do kategórií podľa kohútikovej výšky psa.

 

S - small (malý) - do 34, 99 cm,

M - medium (stredný) - od 35 do 42, 99 cm,

L - large (veľký) - od 43 cm.

 

Ďaľšie rozdelenie je podľa náročnosti trate a výkonnostných tried skúšok - A1, A2, A3 - k tomu sú samozrejme priradené odpovedajúce veľkosti psov.

 

Okrem bežných závodov sa konajú i celosvetové súťaže medzi klubmi - International Agility

Stal sa záľubou a mimoriadne užitočnou pomôckou. ,,Clickrovaniu" sme sa začali venovať nedávno, asi pred 4 mesiacmi. Wendulke to ide veľmi dobre a celkom ju to baví. Clicker odporúčam všetkým dobrým psíčkarom.

 

Clicker sa pôvodne používal na tréning delfínov. Je to malý predmet, ktorý vydáva signál, teda konstantný zvuk.

 

Typy clickrov

 

Je jedno, aký typ clickru zvolíte - či jednoduchý alebo high-tech-mechanismus funguje stále na rovnakom princípe. Cicker je v podstate ,, žabka ", ktorú možno poznáte z detstva. V plastovej krabičke veľkej ako zápalková krabička je upevnená kovová doštička, ktorú stláčame palcom. Pri tom vzniká zvuk klik - klak (hovorí sa mu clicknutie). V súčasnosti sú na trhu najrôznejšie modely. Je dôležité, aby ste pracovali stále s rovnakým clickrom, pretože každý clicker vydáva iný zvuk. Toto klikanie si váš pes obľúbi, pretože bude vedieť, že po kliknutí  vždy nasleduje odmena. Pre psa to znamená: kliknutie = hneď nasleduje odmena. Clicker by tiež bolo možné popísať ako malý ,,odmeňovací" prístroj.

 

Učenie prostredníctvom dôsledkov

 

Psi sa učia z dôsledkov, ktoré nasledujú po ich chovaní, a tak pochopí, aké chovanie býva odmeňované, a aké  je naopak nežiadúce. Naši štvornohí kamaráti sú prospechári a väčšinou sú večne nenažraní. To vám uľahší výcvik. Psy nesmiete v žiadnom prípade podceňovať, pretože sa veľmi rýchlo učia, medzi iným i mnohé, čo by ste si nepriali, ale čo u psa nedopatrením alebo nevedomky utvrďujete.

    Mnoho opakovaní:

správne odmenené akcie povedú vás i vášho psa k cieľu. Pri výcviku s clickrom budete psa stále odmeťovať, preto ho to bude toľko baviť.

    Príklad:

 Pes si spontánne sadne: clckni, odmeň psa, pochvál ho.

Pes sa naučí: ,,Aha, toto chovanie je žiadané, dostanem odmenu."

Keď na vás bude štekať, aby získal vašu pozornosť, nedostane kliknutie ani odmenu. Ignorujte ho, pretože i keby ste mu nadávali, bol by to jeho úspech.

Keď prestane štekať, nasleduje kliknutie, odmena, pochvala. Odmenu vtedy pes dostane za ,,držanie klapačky". :o)

Pes vtedy vie: ,,Toto musím urobiť, aby som dostal svoju odmenu.

Láskyplné zachádzanie so psom neznamená, že sa vzdáte dôslednosti. Ale čo presne znamená byť dôsledný?

 

Príklad:

   Vonku zavoláte na svojho psa KU MNE. Samozrejme za predpokladu, že pes vie, čo znamená KU MNE. Koľkokrát zvoláte?

  Skutočne k vám príde, alebo len kúsok podíde alebo sa vôbec nepohne?

   Zavolajte teda KU MNE. Čo znamená, že zavoláte iba raz a dôsledne.

  Čo sa pes naučí: ,,Aha, tam niekde vzadu môj pán kričí, dobre, teda viem kde je." Byť dôsledný znamená požadovať niečo, čo pes vie, a tiež s patričnými dôsledkami: Odmenou pri správnom prevedení, nulovou odmenou alebo patričnou opravou, keď pes jednal nesprávne.

 

TIP

Aby ste nemuseli príliš opravovať

 

Zlému chovaniu má pes nádej na odmenu.

Pes sa musí povely najprv naučiť, čo znamená, opakovať ich tak dlho, pokiaľ ho pes naozaj ,,nezvládne". Až potom po ňom môžete jeho prevedenie vyžadovať.

Radšej nedávajte žiadne povely, než by ste mali mať nádej na úspech. Tým budete udržovať celý výcvik psa na férovej a pozitývnej úrovni.

 

 

 

Je to výborné hobby, pretože je ako aktívny relax. O tomto sa ani nedá povedať že turistika. Ale mi to tak voláme. Sú to vlastne viac hodinové alebo viac dňové prechádzky na vyššie položených miestach. Majiteľ sa so svojim psom prechádza po nádhernej prírode. Turistika je vhodná pre veľmi aktívnych psov ako sú napríklad borderské kólie. Ak pôjdete na túru sám so svojim psom, pomôže vám upevniť puto medzi vami a psom. Turistika má svoje vlastné vybavenie a svoje vlastné pravidlá. Existujú aj viaceré druhy turistík so psom. Je to napríklad:

 

Dog hiking - je to náš neoficiálny šport, je to tzv.predchodca dogtrekkingu. Bez pravidiel (len tých čo sa týkajú národných parkov), užívanie si prírody, pes a človek, nemusia lámať rekordy, ale vnútorný zážitok musí byť a radosť psíka samozrejme tiež.

 

Dog walking - je to aktivita, ktorú robia mnohý psíčkari. Váš pes vás vezme von a vy sa zbavíte každodenného napätia z práce a iných stresových situácii.

 

A teraz niečo vážnejšie:

 

Dogtrekking - horská turistika so psom - je to vcelku náročný šport, ako na kondičku psovoda, tak aj na psa. Obaja sú prepojený ťažnou šnúrou a v súťaži by mali niesť povinnú výbavu ( o určitej hmotnosti). Väčšinou súťaž trvá niekoľko dní, prejde cca 100 km, pričom sa prenocuje vonku v stane (alebo šľapú športovci za svitu čelovky) a ide sa predpísanou trasou podľa mapy, ktorú dodá usporiadateľ.

 

Canicross - je to terénny beh so psom, keď pes je opäť s psovodom prepojený ťažnou šnúrou a bežia prírodnou cestou. Pes pomáha psovodovi prekonávať ťažšie úseky terénu.

 

Bikejoring - šport, kde sú dvaja účastníci - psovod na bicykli a pes, ktorý je s ním spojený ťažnou šnúrou. Je to náročný šport, pretože pes musí poslúchať a obaja musia byť dobre zohratí. Nie je povolené tento šport vykonávať na verejných komunikáciách.

 

Pravidlo nad zlato:

Nevyberajte si náročné chodníky.

 

Výbava:

1.vôdzky - krátka (asi 1 m) a dlhá (5 m a viac)

2.popruhy (postroj)

3.náhubok

4.vysokohodnotné krmivo na túry dlhšie ako 2 dni (najlepšie kvalitné suché krmivo)

5.VODA!!!!!!! (na celodenný výlet v teplom počasí aj 6 litrov!)

6.fotoaparát (ten si určite zoberte, nikdy neviete ako vám psík zapózuje a v prírode vyjdu tie najkrajšie fotky:o)

7.uteráčik (keby sa váš psík rozhodne okúpať v najbližšom potoku)

                                                       ...to je zhruba všetko.

 

8.HLAVNE LEKÁRNIČKU!!!!! - dá da kúpiť v pet-shope a je to balíček základných pomôcok (+brožúrka s obrázkami prvej pomoci). No ak sa Vám do toho nechce investovať, určite postačí:

A. Prevencia proti kliešťom

B. Klieštiky a pinzeta (ale pri jednodenných túrach vykonáte vybratie kliešťa aj doma večer)

C. Dithiaden - je celkom účinný na zmierenie alergických reakcii po uštipnutí hmyzom a pod. (keď napuchne čumáčik alebo uštipnuté miesto)

D. Očné kvapky proti zápalu očných spojiviek (u niektorých plemien dôležité)

E. Prípravky proti vracaniu a hnačke (živočíšne uhlie pomáha len v ľahších prípadoch)

F. Batisodona - nehorľavý dezinfekčný prostriedok, ktorý môžete nanášať priamo na ranu

G. Jelení loj, vazelínu alebo tuk, ak by náhodou packy (vankúšiky) popraskali

H. Obväz

I. Teplomer - najlepšie digitálny (teplota psa je normálne 38-39°C)

 

Potom ešte aj:

1. Taška - malý psík sa niekedy až príliš unaví alebo sa zraní a myslím, že keď má do 6kg, je nesenie tašky cez rameno obojstranne pohodlnejšie, no existuje aj vak na psa, ktorý si dáte na chrbát, ale samozrejme tam väčšinou nesiete ten svoj.

2. Pri uštipnutí zmijou príde vhod instantná káva v malej nádobe (stačí pridať vodu a injekčnou striekačkou ju podať psíkovi, znížite tak účinok jedu na zníženie tlaku)

 

Zobrať si so sebou môžete napríklad tzv. pet-blicker, malé zariadenie, ktoré sa pripevní na obojok a po zapnutí bliká tak intenzívne, že svetlo je vidieť až zo vzdialenosti viac ako kilometer a tak aj po tme máte väčšiu šancu zatúlaného chlpáča po tme nájsť.